Chilperich I.
Chilperich I. (* okolo 537 – † medzi 27. septembrom a 9. októbrom 584, zavraždený) z rodu Merovejovcov bol v rokoch 561 – 584 kráľom Neustrie (kraj Soissons) a v rokoch 567 – 584 kráľom Paríža. Jeho rezidencia bolo Chelles pri Paríži.
Rodina
[upraviť | upraviť zdroj]- rodičia: kráľ Chlotar I. a Ingund (podľa iných zdrojov Arnegunda).
- manželky (postupne):
- od asi 549/550 Audovera (* cca. 535 – † október/november 580, zavraždená),
- od asi 567 Gailswintha, dcéra vizigótskeho kráľa Athanagilda (*cca. 550 – † 567, uškrtená),
- od asi 570/571 Fredegunda ex familia infirma (* cca. 545 – † 597)
- deti:
- z prvého manželstva:
- Teudebert (X 575), pochovaný v Angoulême;
- Merowech, čiastkový kráľ († 577, zavraždený Fredegundou, pochovaný v St. Vincent v Paríži); oženil sa s Brunichildou/Brunhildou, vdovou po kráľovi Sigibertovi I. († 575) a sestrou jeho nevlastnej matky Gailswinthy
- Chlodovik (Chlodowech), čiastkový kráľ v Tours († 580/585 v Noisy-le-Grand, zavraždený Fredegundou), pochovaný v St. Vincent v Paríži;
- Basina, † po 590, od r. 580 mníška v opátstve Sainte-Croix v Poitiers;
- ? Childesinth
- z tretieho manželstva:
- Chlodobert (* 565, † 580 v Soissons);
- Rigundis (Rigunth), † po 585;
- Samson (* 575, † 577)
- Dagobert, † 580 v Bernis-Rivière, pochovaný v Saint Denis;
- Teuderich (* 582, † 584), pochovaný v Paríži;
- Chlotar II. (* 584 – † medzi 18. októbrom 629 a 8. aprílom 630)
- z prvého manželstva:
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Po smrti samovládcu Chlotara I. roku 561 sa Chilperich zmocnil najprv oblasti okolo Paríža a trónneho pokladu, načo zasiahli jeho bratia, aby dosiahli rozdelenie ríše podľa merovejovského zvyku. Chilperich pritom dostal čiastkovú ríšu Soissons. Po smrti Chariberta I. z Paríža v roku 567 dostal Chilperich aj jeho pobrežné územia. V snahe spojiť svoje dve oddelené územia potom hneď obsadil Tours a Poitiers.
V spojenectve s Guntramom I. z Orleans proti Sigibertovi I. z Remeša (Reims), ktorého zamestnávali boje s Avarmi, bojoval v tejto vojne medzi bratmi najprv úspešne, potom bol však stále viac zatlačovaný. Konflikt so Sigibertom mal aj rodinné pozadie: Sigibert sa asi roku 566 oženil s Brunichildou (pozri vyššie), zatiaľ čo si Chiperich asi o rok neskôr vzal jej sestru Gailswinthu, ktorú však krátko nato dal zavraždiť a vzal si svoju milenku Fredegundu.
Roku 575 bol Sigibert (asi na Chiperichov príkaz) zavraždený a Chilperich odvtedy veľmi úspešne vybojoval celé Charibertovo dedičstvo Sigiberta.
Po revolte roku 581 v Austrázii proti Sigibertovej vdove Brunichilde sa v spojenectve s Austráziou obrátil proti Gunthramovi. AJ tu bol Chilperich úspešný, dobyl zvyšok Charibertovho dedičstva a odteraz sídlil v Paríži. Keďže v tom čase už nemal preživšieho syna, určil v rámci tohto nového spojenectva za dediča svojho synovca Childeberta II..
Roku 583 došlo opäť k významným zmenám v Austrázii, ktoré riešil spojenectvom s vizigótskym kráľom Leovigildom a spečatil zasnúbením svojej dcéry Rigundis s Leovigildovým synom Rekkaredom.
Na jeseň roku 594 bol Chilperich zavraždený na poľovačke, údajne na popud jeho ženy Fredegunde a šľachty. Jeho syn Chlotar II. žil v tom čase ešte niekoľko mesiacov, takže sa Chiperichova ríša ihneď rozpadla.
Chilperich je pochovaný v kostole St. Vincent v Paríži, tak ako 13 rokov neskôr Fredegunda.
Kronikár Merovejovcov Gregoire de Tours (Gregor z Tours) označil Chilpericha ako „Nera a Heroda našej doby“, hoci zreteľne oceňoval aj jeho umelecké záujmy a zákonodarstvo. V očiach súčasníkov viedlo najmä frivolné správanie jeho milenky a neskoršej ženy Fredegundy k trvalým bratovražedným vojnám za Chilperichovej vlády.
Sčasti bizarná rodinná tragédia v súvisloti so sestrami Gailswinthou a Brunichildou, ako aj Fredegundou, sa stala veľmi pravdepodobne súčasťou udalostí známej ságy o Nibelungoch (Pieseň o Nibelungoch, vznikla v 12. storočí zlúčením starších príbehov).
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Dahn, Felix: Die Franken. Emil Vollmer Verlag 1899.
- Ennen, Edith: Frauen im Mittelalter. Verlag C.H. Beck München 1994.
- Ewig, Eugen: Die fränkischen Teilungen und Teilreiche (511-613). Verlag der Akademie der Wissenschaften und der Literatur in Mainz 1952.
- Ewig, Eugen: Die Merowinger und das Frankenreich. Stuttgart (Kohlhammer) 2001, Broschiert, ISBN 3-17-017044-9
- Gregor von Tours: Hist. Fr. IV, 22-VI.
- Schneider, Reinhard: Königswahl und Königserhebung im Frühmittelalter. Anton Hirsemann Stuttgart 1972.
- Werner, Karl Ferdinand: Die Ursprünge Frankreichs bis zum Jahr 1000. Deutscher Taschenbuch Verlag München 1995
- Zöllner, Erich: Geschichte der Franken bis zur Mitte des 6. Jahrhunderts. Verlag C. H. Beck München 1970